Záplavy, suchá, vlny horúčav, tropické cyklóny — klimatické katastrofy sú čoraz častejšie a ich dopady čoraz väčšie. Podľa najnovších správ IPCC mení zmena klímy frekvenciu, intenzitu aj priestorový rozsah extrémnych javov. Otázka teda neznie, či sa na ne máme pripraviť, ale ako.
Odpoveď ponúka technická príručka, ktorú spoločne vydali Úrad OSN pre znižovanie rizika katastrof (UNDRR) a Svetová meteorologická organizácia (WMO). Jej hlavná myšlienka je jednoduchá: ak chceme účinne znižovať riziká, musíme pri plánovaní systematicky využívať klimatické informácie — od historických pozorovaní až po scenáre budúcnosti.
Čo je to vlastne klíma a prečo na nej záleží?
Počasie je to, čo zažívame dnes. Klíma je to, čo očakávame — dlhodobý priemer počasia v danom mieste. Mark Twain to výstižne zhrnul: „Klíma je to, čo očakávate; počasie je to, čo dostanete.“
Pre riadenie rizík je kľúčové poznať takzvané klimatické normály — priemerné hodnoty teploty, zrážok a ďalších veličín za referenčné 30-ročné obdobie. Tieto normály slúžia ako základná čiara, od ktorej meriame odchýlky. Ak napríklad priemerná teplota v danom roku výrazne prevyšuje normál, hovoríme o kladnej teplotnej anomálii — a práve takéto anomálie signalizujú meniace sa riziko.
Klimatické indexy: preklad dát do zrozumiteľného jazyka
Samotné namerané hodnoty teploty alebo zrážok môžu byť pre neodborníka ťažko uchopiteľné. Preto vedci vyvinuli klimatické indexy — štandardizované ukazovatele, ktoré zrozumiteľne vyjadrujú zmeny v extrémoch. WMO definovalo 27 základných indexov, medzi ktoré patria napríklad:
- počet horúcich dní a teplých nocí,
- počet po sebe nasledujúcich suchých dní,
- maximálny jednodňový a päťdňový úhrn zrážok,
- počet dní s intenzívnym dažďom.
Tieto indexy umožňujú porovnávať trendy naprieč krajinami a regiónmi a sú priamo využiteľné pri plánovaní opatrení na zníženie rizík.
Od globálnych scenárov k lokálnym rozhodnutiam
Pre budúcnosť sú kľúčové klimatické scenáre. Najnovšia generácia — takzvané Spoločné socioekonomické dráhy (SSP) — kombinuje projekcie emisií skleníkových plynov s možným vývojom spoločnosti. Napríklad scenár SSP1-1.9 predpokladá udržateľný rozvoj s nízkymi emisiami, zatiaľ čo SSP5-8.5 počíta s pokračujúcim rastom spotreby fosílnych palív.
Dôležité je, že tieto projekcie nie sú presné predpovede. Sú to „čo ak“ scenáre, ktoré ukazujú rozsah možných budúcností. Čím dlhší časový horizont, tým väčšia neistota. Práve preto je potrebné pracovať s viacerými scenármi súčasne a plánovať flexibilne.
Ako to celé spojiť: 4 kroky k integrovanému plánu
1. Zmapujte, čo existuje. Aké klimatické dáta a informácie máte k dispozícii? Aké plány a stratégie pre znižovanie rizík a adaptáciu na zmenu klímy už existujú?
2. Pochopte riziko. Analyzujte, ako sa riziko vyvíja v dôsledku zmeny klímy. Spojte historické údaje o dopadoch s projekciami budúcich zmien. Zohľadnite zraniteľnosť a vystavenie obyvateľstva.
3. Identifikujte medzery. Chýbajú dáta? Kapacity? Financie? Koordinácia medzi inštitúciami? Presné pomenovanie nedostatkov je predpokladom ich riešenia.
4. Vytvorte integrovaný plán. Prepojte stratégie znižovania rizík katastrof s adaptáciou na zmenu klímy. Nastavte monitorovanie, komunikáciu a mechanizmy financovania.
Prečo je to dôležité práve teraz?
Iniciatíva OSN „Včasné varovania pre všetkých“, spustená v roku 2022, si kladie za cieľ, aby do roku 2027 bol každý človek na planéte chránený systémom včasného varovania. Na to je nevyhnutné mať kvalitné klimatické dáta, správne nastavené prahové hodnoty a funkčné prepojenie medzi vedou a rozhodovaním.
Zmena klímy nie je len environmentálna téma. Je to otázka bezpečnosti, ekonomiky a každodenného života. Klimatické informácie sú jedným z najúčinnejších nástrojov, ako rizikám predchádzať — ak sa naučíme ich využívať.
Na základe: UNDRR a WMO (2023), Technical guidance on application of climate information for comprehensive risk management. Dokument je dostupný pod licenciou CC BY-NC 3.0 IGO.